GCF kalkulačka

Pridať na stránku Metainformácie

Iné nástroje

Najväčšia kalkulačka spoločného faktora

Najväčšia kalkulačka spoločného faktora

Predtým, ako pristúpime k definícii pojmu najväčší spoločný deliteľ (GCD), je potrebné pochopiť, čo je to vo všeobecnosti spoločný deliteľ.

Je známe, že celé číslo môže mať viacero deliteľov. Zaujíma nás súčasný prístup k nim niekoľkými celými číslami. Spoločného deliteľa niekoľkých celých čísel považujeme za číslo, ktoré môže fungovať ako deliteľ každého čísla zo zadaného radu.

Napríklad čísla 8 a 12 majú týchto spoločných deliteľov: 1 a 4. Dá sa to ľahko overiť napísaním matematických výrazov: 8 = 4 ⋅ 2; 12 = 3 ⋅ 4.

Treba si uvedomiť, že každé číslo má na začiatku aspoň dvoch spoločných deliteľov: každé číslo je deliteľné samo o sebe bez zvyšku a je tiež deliteľné 1.

Určenie najväčšieho spoločného deliteľa

Najväčší spoločný deliteľ (GCD) dvoch prirodzených čísel je najväčšie z prirodzených čísel, ktorými môžeme rozdeliť dve naše čísla. Ak je hodnota najväčšieho spoločného deliteľa dvoch prirodzených čísel 1, potom tieto čísla nazývame coprime.

Pre dve čísla aab je najväčším spoločným deliteľom číslo, ktorým možno bezo zvyšku deliť aab. Tento výraz je napísaný takto: gcd (a, b) = c.

Ďalší spôsob zápisu GCD: (a, b) = c. Vo väčšine prípadov sa však používa prvá možnosť.

Takže napríklad čísla 4 a 16 majú najväčšieho spoločného deliteľa rovného 4. Napíšme: gcd (4, 16) = 4.

Poďme popísať, ako sme dospeli k tomuto výsledku:

  • Vypísali sme všetkých deliteľov čísla 4. Dostali sme: 4, 2, 1.
  • Ďalej sme vymaľovali všetkých deliteľov 16. Dostali sme: 16, 8, 4, 2, 1.
  • Vybrali sme delitele, ktoré sú spoločné pre 4 aj 16. Získali sme: 4, 2, 1.
  • Z výsledných spoločných deliteľov bol vybraný najväčší. Toto je 4.
  • Dostávame odpoveď: pre čísla 4 a 16 je GCD 4.

Podobne môžete nájsť GCD pre tri alebo viac celých čísel. V tomto prípade to bude najväčšie celé číslo, ktorým môžete deliť všetky čísla z navrhovaného radu.

Takže napríklad najväčší deliteľ pre celé čísla 6, 12, 18, 42 bude číslo 6, teda gcd (6, 12, 18, 42) = 6. Odpoveď bola získaná pomocou algoritmu podobné tomu, čo bolo popísané vyššie – pre čísla z radu boli postupne vypísané všetky deliče a potom boli vybratí najväčší z nich.

Vlastnosti GCD

Najväčší spoločný deliteľ má množstvo vlastností, ktoré budú relevantné pre GCD kladných celých čísel s deliteľmi väčšími ako nula.

Vlastníctvo 1

Zmenou miesta čísel sa konečná hodnota GCD nezmení. Toto vyhlásenie môžete napísať takto:

  • gcd(a, b) = gcd(b, a).

Vlastníctvo 2

Ak a je deliteľné b, potom množina spoločných deliteľov aab je rovnaká ako množina deliteľov b. Napísané takto:

  • gcd(a, b) = b.

Overenú vlastnosť najväčšieho deliteľa možno použiť na nájdenie gcd dvoch čísel, keď je jedno z nich deliteľné druhým. V tomto prípade sa GCD rovná jednému z týchto čísel, ktorým je iné číslo deliteľné.

Napríklad:

  • gcd(12, 4) = 4.

Podobné:

  • gcd(10, 1) = 1.

Vlastníctvo 3

Ak a = bq + c, kde a, b, c a q sú celé čísla, potom je množina spoločných deliteľov aab rovnaká ako množina spoločných deliteľov b a c.

Stane sa platná rovnosť gcd (a, b) = gcd (b, c).

Vlastníctvo 4

Výraz gcd(ma, mb) = m ⋅ gcd(a, b) platí za predpokladu, že m je ľubovoľné prirodzené číslo.

Vlastníctvo 5

Povedzme, že p je ľubovoľný spoločný deliteľ a a b.

Potom:

  • gcd(a / p, b / p) = gcd(a, b) / p.

Ak p = gcd(a, b), dostaneme:

  • gcd (a / gcd (a, b), b / gcd (a, b)) = 1,

Čísla a / gcd (a, b) a b / gcd (a, b) sú teda rovnaké.

Vlastníctvo 6

Akékoľvek dve čísla majú aspoň jedného spoločného deliteľa – toto je číslo 1.

Na prácu s obyčajnými zlomkami sú potrebné znalosti teoretických základov konceptu GCD, ako aj praktické zručnosti v jeho definícii. Okrem toho GCD úzko súvisí s ďalšou matematickou jednotkou – najmenším spoločným deliteľom. Obe definície sa zvyčajne študujú ako súčasť štandardných školských osnov.

Ako nájsť najväčšieho spoločného deliteľa

Ako nájsť najväčšieho spoločného deliteľa

Hľadanie najväčšieho spoločného deliteľa (gcd) je pomerne populárna úloha. Táto akcia nám pomáha vykonávať výpočty, v ktorých sa vyskytujú obyčajné zlomky.

Metódy na nájdenie GCD

Na nájdenie najväčšieho spoločného deliteľa existuje niekoľko trikov. Zvážime najobľúbenejšie z nich.

Nájdenie GCD s rozkladom čísel na prvočísla

Táto metóda je jednou z najčastejšie používaných pri riešení matematických problémov.

Algoritmus na určenie GCD s rozkladom na prvočísla pozostáva z nasledujúcich krokov:

  • Čísla predstavujeme ako hlavné faktory. Napríklad číslo 20 môže byť vyjadrené ako súčin 2 ⋅ 2 ⋅ 5.
  • Vyberte faktory, ktoré budú prítomné v oboch rozšíreniach.
  • Nájdite súčin týchto faktorov.

Pozrime sa na niekoľko príkladov aplikácie tohto algoritmu v praxi:

Určite GCD čísel 12 a 8.

Rozložte 12 a 8 na prvočísla:

  • 12 = 2 ⋅ 2 ⋅ 3.
  • 8 = 2 ⋅ 2 ⋅ 2.

Pozreli sme sa na to, aké faktory sú prítomné v oboch rozšíreniach. Nájsť: 2 a 2.

Vynásobíme faktory a dostaneme:

  • 2 ⋅ 2 = 4.

Odpoveď: gcd (12, 8) = 4.

Určite GCD čísel 75 a 150.

Postup riešenia je podobný predchádzajúcemu príkladu.

Predstavme 75 a 150 ako hlavné faktory:

  • 75 = 3 ⋅ 5 ⋅ 5.
  • 150 = 2 ⋅ 3 ⋅ 5 ⋅ 5.

Určite faktory, ktoré sa opakujú v oboch rozšíreniach: 3, 5 a 5.

Výsledné čísla spolu vynásobíme: 3 ⋅ 5 ⋅ 5 = 75.

Odpoveď: gcd (75, 150) = 75.

Určite GCD čísel 9 a 5.

Tento príklad používa prvočísla, ktorých násobiteľ môže byť iba 1.

Pri započítaní 9 a 5 do hlavných faktorov uvidíme, že nemajú rovnaké faktory:

  • 5 = 5.
  • 9 = 3 ⋅ 3.

Treba si uvedomiť, že tento prípad je špeciálny. Takéto čísla sú prvotriedne a ich spoločným deliteľom je jedna.

Euklidov algoritmus

Tento algoritmus bol pomenovaný po starogréckom matematikovi Euklidovi, ktorý ho prvýkrát opísal vo svojich spisoch (7. a 10. kniha „Počiatkov“). Je známe, že Euclid nebol autorom tohto algoritmu. Napriek tomu je považovaný za jeden z najstarších dnes používaných algoritmov.

Euklidov algoritmus uľahčuje výpočet najväčšieho spoločného deliteľa dvoch kladných čísel.

Ak chcete nájsť GCD (a, b), tento algoritmus vyzerá takto:

  • Ak a = 0, potom gcd(a, b) = b, pretože gcd(0, b) = b a algoritmus sa zastaví.
  • Ak b = 0, potom gcd(a, b) = a, pretože gcd(a, 0) = a a algoritmus sa zastaví.
  • Vydeľte a b so zvyškom (a = b ⋅ q + r)
  • Nájdite gcd(b, r) pomocou Euklidovho algoritmu, pretože gcd(a, b) = gcd(b, r).

Na overenie účinnosti metódy v praxi zvážte príklad.

Je potrebné určiť GCD čísel 270 a 192.

  • a = 270, b = 192.
  • a ≠ 0.
  • b ≠ 0.

Vydelte a b, dostaneme:

  • 270/192 = 1 (zvyšok je 78).

Výsledok môžete zapísať ako: 270 = 192 ⋅ 1 + 78.

Ďalej vypočítame gcd (192, 78), pretože gcd (270, 192) = gcd (192, 78).

Poďme ďalej.

  • a = 192, b = 78.
  • a ≠ 0.
  • b ≠ 0.

Vydelte a b, dostaneme:

  • 192/78 = 2 (zvyšok je 36).

Môže byť napísaný ako:

  • 192 = 78 ⋅ 2 + 36.

Vypočítajte gcd(78, 36), pretože gcd(192, 78) = gcd(78, 36).

  • a = 78, b = 36.
  • a ≠ 0.
  • b ≠ 0.

Vydelte a b, dostaneme:

  • 78/36 = 2 (zvyšok je 0).

Výsledok zapíšme ako:

  • 78 = 36 ⋅ 2 + 6.

Vypočítajte gcd(36, 6), pretože gcd(78, 36) = gcd(36, 6).

  • a = 36, b = 6.
  • a ≠ 0.
  • b ≠ 0.

Vydelte A B, dostaneme 36 / 6 = 6 (zvyšok je 0).

Výsledok zapíšte v nasledujúcom tvare:

  • 36 = ​​​​6 ⋅ 6 + 0.

Ďalej nájdeme gcd(6, 0), pretože gcd(36, 6) = gcd(6, 0).

  • a = 6, b = 0.
  • a ≠ 0.
  • b = 0.

Výsledkom je:

  • gcd(6, 0) = 6.

Máme teda nasledujúcu postupnosť výpočtov:

  • gcd(270, 192) = gcd(192, 78) = gcd(78, 36) = gcd(36, 6) = gcd(6, 0) = 6.

V dôsledku toho máme odpoveď:

  • gcd(270, 192) = 6.

Každý z vyššie uvedených spôsobov vyhľadávania má svoje výhody a nevýhody. Prvá metóda je skvelá na prácu s relatívne jednoduchými príkladmi, na rozdiel od druhej, ktorú možno použiť na riešenie zložitejších matematických problémov.